Pulórová nákaza
Pulórová nákaza je ochorenie domácich
a divožijúcich vtákov. Zriedkavo sa môže vyskytnúť aj u ľudí.
Pôvodcom
Pulórovej nákazy je Salmonella pullorum. Do chovu sa prenáša plemenným
a chovným materiálom, ale aj predmetmi, prepravnými košmi, debnami
a podobne. Do voľnej prírody hlodavcami, šelmami a vtákmi. Najväčším
zdrojom nákazy sú latentne nakazené a na pohľad zdravé zvieratá, najmä
bažanty, domáca hydina, ich trus a znesené vajíčka. Z infikovaných
vajec pri liahnutí časť embrií uhynie, časť sa vyliahne nakazená. Vyliahnuté
kurčatá ďalej nakazia zdravé kurčatá. Šíreniu choroby napomáhajú zlé
zoohygienické podmienky, prach, nedostatočné vetranie a podobne, ďalej
kontaminované, zlé krmivo, nedostatok vody a veľký počet jedincov
chovaných na malých plochách. Hynutie dosahuje 50-80%. Vyliečené jedince sa
stávajú bacilonosičmi a sú nebezpečné aj pre staršie vtáky (často sú
príčinou ďalšieho vypuknutia nákazy). Nákaza sa prenáša aj dospelými
bacilonosičmi, napr. kohútmi pri pohlavnom styku.
Pri jedincoch nakazených už vo vajíčku sa príznaky
prejavia ihneď po vyliahnutí. Inkubačný čas je jeden deň. Jedince sú ospalé,
sedia so spustenými krídlami, pištia, nepríjimajú potravu a ťažko dýchajú.
Následkom hnačky je okolie kloaky pošpinené bielym trusom, ktorý perie zlepuje
a môže zmemožniť defekáciu. Takéto jedince hynú po 2 – 4 dňoch. Úhyn sa
pohybuje od 80 – 90%. Pri jedincoch starších ako tri týždne je priebeh
ochorenia pomalší, a úhyn je 30-40%. Vyliečené jedince sa stávajú
bacilonosičmi. Pri dospelých jedincoch sa niekedy zisťujú nefyziologické
postoje, zväčšenie telovej dutiny, niekedy hnačky a náhle hynutie.
Pri pitve zisťujeme zlepenie kloaky bielym trusom,
zväčšený objem brucha, málokrvnosť, v telovej dutine často nevstrebané
žĺtko, zväčšenie pečene, ktorá má okrovo žlté sfarbenie, s nekrotickými
ložiskami. Pri jedincoch straších ako 3 týždne sa zisťujú nekrotické ložiská
v pľúcach, srdcovom svale a v stene žľaznatého žalúdka
a zväčšenie sleziny. Pri dospelých jednicoch zisťujeme deformáciu vaječníkov,
niektoré žĺtky sú scvrknuté a obsahujú hnedú, zosirovatenú hmotu. Niekedy
sa vyskytuje zápal pobrušnice, ruptúra pečene, z následným vykrvácaním.
Zisťuejme ložiská (granulóny) v pľúcach a srdcovom svale, osrdcovník
je naplnený krvnou tekutinou, serofiblinóznym exudátom a chornický zápal
čriev.
Preventívne pravidelne dezifnikujeme násadové vajcia
formaldehydovými parami. Pri dezinfekcii treba venovať veľkú pozornosť najmä
vajíčkam zozbieraným z voľnej prírody z oblasti vodných tokov
a z tŕstia, kde hniezdia divé kačice. Jednotlivé druhy vajec
(bažantie, divé kačice atď.) sa musia uložiť na liahnutie oddelene. Škrupiny
z vyliahnutých vajíčok musíme dezinfikovať a zakopať. Volierovanú
zver počas znášky výdatne kŕmime a napájame stále čistou pitnou vodou.
Jedince umiestnime do vopred vydezinfikovaných, vyvetraných a teplotne
zabezpečených odchovní a dbáme aby sa ich do odchovne nedostalo viac ako
je predpísaný počet. Choré jedince vyradíme a spálime. Jedince podozrivé
z ochorenia oddeľujeme od ostatných zdravých a choré vždy likvidujeme.
Permanentne dezinfikujeme odchovne a chovné
zariadenia. Zabezpečujeme pravidelný zber kadáverov, ničíme hlodavce
a škodlivú zver, ktoprá roznáša aj salmonelózu a zneškodňuejeme ju
spálením. V zimnom období zver pravidelne kŕmime kvalitnými krmivami, podozrivé
jedince utrácame a spálime.
Pri vypuknutí nákazy v odchovniach podávame zveri
Chloramfenikol, Furazolidon, sulfonamidy a širokospektrálne antibiotiká.
Nutná návšteva veterinárneho lekára.