Pseudotuberkulóza (Pseudotuberculosis)

 

Týmto názvom sa označuje infekčné ochorenie, ktoré zapríčiňuje exudatívne – hnisavé zápalové procesy, s následkom kalcifikácie. Tieto zmeny sa podobajú špecifickým zmenám pri TBC, nevyvolávajú ich však mykobaktérie.

Pseudotuberkulóza sa najčastejšie vyskytuje  pri voľne žijúcich hlodavcoch. Postihuje najmä zajace, králiky, ktoré sú na nákazu najvnímavejšie, ďalej nutrie, niekedy mäsožravce a vtáky.

Ochorenie spôsobuje Nersinia pseudotuberculosis rodentium. Bežne sa môže vyskytovať v tele zvierat bez ovplyvnenia zdravotného stavu. Pri zhoršení zdravotného stavu zvieraťa sa zárodky stávajú pre telo škodlivé. Zvieratá sa nakazia alimentárnou cestou, inhaláciou a veľmi často infekciou cez rany, oderky a pod. Baktérie spôsobujú po vniknutí do organizmu septikémiu. Vyskytuje sa sporadicky v hociktorom ročnom období, najčastejšie cez vlhkú zimu a koncom zimy. Ľudia sa nakazia neumytým ovocím a zeleninou.

Inkubačný čas ochorenia je 5 – 8 dní. Ochorenie nemá výrazné klinické príznaky. Pri vtákoch prebieha spravidla v troch formách.

1.      Pri akútnom priebehu sa zisťujú príznaky všeobecných porúch.

2.      Pri chronickej forme, ktorá sa vyskytuje najčastejšie, sa zvieratá obmedzujú v pohybe, majú zježené perie, hnačky. Zvieratá postupne chudnú. Mortalita dosahuje až 50%.

3.      Pri subakútnej alebo chronickej forme zvieratá trpia hnačkami, anémiou, depresiou. U človeka vyvoláva črevné komplikácie so zmenami na regionálnych miazgových uzlinách. Na určenie ochorenia je dôležitá pitva.

Pri pitve nachádzame na pľúcach, črevách, pečeni, slezine a obličkách zmeny, ktoré pripomínajú lézie vo forme nekrotických sivo-žltých uzlíkov. Miazgové uzliny sú na reze šťavnaté, často s kazeóznym obsahom. Pri akútnej forme zisťujeme zväčšenie a sčervenanie sleziny, nekrózy a hemoragický zápal čriev.

Medzi preventívne opatrenia patrí najmä vymedzenie ohniska nákazy a vyhľadávanie chorých jedincov. Kadávery sa likvidujú spálením. Zver treba kŕmiť hodnotným krmivom, v odchovniach dodržiavať zoohygienické opatrenia. Miesta výskytu zveri treba pravidelne dezinfikovať.

Liečba je možná len u živočíchov chovaných v zajatí a to len na začiatku ochorenia podávaním široko

spektrálnych antibiotík a vitamínov.

 

Späť                Na hlavnú stránku